4. Stačí si predstaviť, že sú nahí – o tom, ako som vystupovala na poetry slame

Pred pár týždňami mi facebook vyhodil upozornenie, že sa bude koncom septembra konať Slam Poetry. Predtým som bola iba na jednej takejto akcii. Bolo to so Silviou a asi v polovici sme zdrhli, lebo sme boli hladné. Skončili sme už v zosnulej Zóne (našej ex-obľúbenej kaviarni) nad šalátmi, fľašou bieleho a existenčnými krízami.

Pre tých, ktorí nevedia, čo slam poetry je: prakticky je to prednášanie poézie. Ľudia počas nej aj kričia, či plačú (lebo emócie), a využívajú sa v nej rôzne zvukové zaujímavosti od slovných hračiek, cez onomatopoje, až po refrény. Hlavne, aby sa to dobre počúvalo, a zanechalo to vo vás nejaký dojem.

A akonáhle mi to upozornenie vyskočilo, vedela som, čo musím urobiť – prihlásiť sa ako poet. Obsahovalo to totiž všetko, čoho sa najviac bojím.
Rozprávanie sa s cudzími ľuďmi v angličtine? Uhm.
Vystupovanie pred publikom? Áno.
Prezentovanie svojej vlastnej tvorby? Jasné.
Byť priamo vystavený hodnoteniam od ľudí bez možnosti sa skryť? Samozrejme.

Občas rozmýšľam, ako som to vlastne prežila.


Čítaj ďalej…