3. Kto nie je na fb, ten neexistuje – ako som bola týždeň bez internetu

… a o tom, prečo mi tento článok trvalo napísať dlhšie než tri týždne.

Do tejto „výzvy“ som išla s tým, že to bude jednoduché. V tej dobe som si potrebovala prečistiť hlavu, malý panický záchvat už bol za rohom, a tak mi odrezať sa od sveta prišlo ako dobrý nápad.
Nebolo by to môj prvýkrát bez internetu, každé leto som zvykla tráviť dva týždne stratená v lese – ako som spomenula už v minulom článku, bola som skautka. Tam by ste chytili skôr chrípku, ako signál.

Iba som čakala, že to bude trochu ťažšie, lebo doma sa mi nikto nestará o program, a tiež všetci okrem mňa internet používajú aj naďalej a bála som sa, že mi povedia, čo sa stalo v novej časti Game of Thrones (áno, séria medzitým už skončila, tento článok naozaj mešká).

A nakoniec som sa zamotala v temných vodách internetu a skončila s veľkou internetovou opicou, s ktorou sa budem vysporiadavať ešte nejaký čas.

 

Čítaj ďalej…

2. Imidž je na nič – o tom, ako som bola týždeň škaredá

Vždy som trochu závidela tým babám, ktoré boli schopné sa ukázať v škole v teplákoch, nenamaľované a s mastnými vlasmi v drdole. Ale nikdy nie natoľko, aby som spravila to isté, keď sa ráno ponáhľam. Čo je vlastne každé ráno. Kde potom beriem ten čas navyše?

Zo spánku by som si ráno nikdy dobrovoľne neukrojila, vždy musím mať svojich osem hodín (za čo sa mi jeden môj upírsky kamoš z výšky, ktorý mi zásadne píše vždy o štvrtej ráno, smeje). Nie, ja radšej preskočím raňajky a strávim tých 15 minút, čo mám, pred zrkadlom v kúpeľni. A potom sedím v škole na prvej hodine, pekná a upravená, a skrúcam sa v kŕčoch od hladu. Lebo som malý hlupáčik. Nie, vážne, neviem prečo to robím.

Preto som sa tento týždeň rozhodla si dať malú šokovú terapiu zakaždým, keď sa pozriem do zrkadla. Rozhodla som sa nemaľovať a obliekať si veci, v ktorých som škaredá – alebo si to len myslím.

Čítaj ďalej…